Život Prešova
online
online
Udalosti súvisiace so 17. novembrom 1989
17.11.2009 Celý región
Bratislava 16. novembra (TASR) - Slovenská republika si štátnym sviatkom 17. novembra pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu. Pred 20 rokmi - 17. novembra 1989 - sa v Prahe konala demonštrácia študentov na počesť pamiatky ...Táto udalosť sa stala základným medzníkom pádu socialistického zriadenia na území vtedajšej Československej socialistickej republiky.
TASR prináša prehľad udalostí, ktoré súviseli so 17. novembrom 1989 a pádom socializmu. Chronológia sa začína udalosťami, ktoré bezprostredne predchádzali pražskému 17. novembru a končí sa zvolením Václava Havla za prezidenta Československa v decembri 1989.
31. októbra 1989 - Česká národná rada (ČNR) a Slovenská národná rada (SNR) napriek niektorým negatívnym postojom u slovenskej strany vyslovili súhlas s ideou jedinej ústavy pre celú federáciu.
16. novembra – V Bratislave sa uskutočnila demonštrácia študentov pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva. Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie spoločnosti a školstva.
17. novembra - Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva došlo v Prahe na Národnej triede k veľkej demonštrácii, ktorej brutálne potlačenie odštartovalo prelomové politické zmeny v krajine, čo malo za následok pád socializmu.
19. novembra - V Prahe oficiálne ustanovili Občianske fórum (OF). V hlavnom meste Slovenska, v priestoroch Umeleckej besedy, sa stretlo približne 500 ľudí. Z nich sa 300 pripojilo svojím podpisom k protestu proti zásahu Verejnej bezpečnosti v Prahe 17. novembra. V Bratislave, v byte Jána Langoša, bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Milan Kňažko bol v tom čase v Prahe. Nadväzujúc na svoje predchádzajúce antikomunistické vystúpenia sa stal členom OF.
20. novembra - Slovenskí vysokoškoláci vstúpili do okupačného štrajku podporovaného štrajkom hercov a divadelníkov. Významnou organizačno-informačnou zložkou počas revolúcie sa stal Koordinačný výbor slovenských vysokých škôl, ktorý pôsobil v súčinnosti s podobným celoštátnym orgánom celej federácie.
21. novembra – Na Šafárikovom námestí v Bratislave v blízkosti auly Univerzity Komenského sa zhromaždili študenti, ktorí vyslovili požiadavky na demokratizáciu spoločnosti a na prešetrenie pražských udalostí zo 17. novembra.
21. novembra - Došlo k prvému stretnutiu medzi predstaviteľmi OF a vtedajším predsedom československej vlády Ladislavom Adamcom, ktorý ešte nemal záujem o stretnutie s lídrom OF Václavom Havlom.
22. novembra – Konal sa prvý míting na Námestí SNP v Bratislave. Na míting nadviazalo množstvo ďalších, na ktorých sa zúčastnili tisícky ľudí. Moderovali ich Ján Budaj a Milan Kňažko.
22. novembra - Pracovníci SND ponúkli svoje priestory na verejnú diskusiu.
24. novembra - ÚV KSČ schválil odstúpenie Miloša Jakeša z postu generálneho tajomníka ÚV KSČ, ako aj rezignáciu všetkých členov svojho predsedníctva a sekretariátu.
25. novembra - VPN vydala vyhlásenie, ktoré sa zhodovalo s demokratickými požiadavkami OF, pričom jednoznačne stálo na pozícii silnej federácie.
27. novembra - Na území celej republiky sa od 12. do 14. h uskutočnil generálny štrajk. Heslom dňa sa stala výzva: Odstúpte!
28. novembra - Disident Ján Čarnogurský, ktorý sa v mene VPN spojil s predstaviteľmi OF, spoločne s Václavom Havlom predložili predsedníctvu vlády spoločné požiadavky oboch hnutí. Bolo medzi nimi aj zrušenie cenzúry a vedúcej úlohy KSČ.
29. novembra - Poslanci Federálneho zhromaždenia (FZ) odhlasovali vyčiarknutie článku 4 o vedúcej úlohe KSČ a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu zakotveného v Ústave Československej socialistickej republiky.
30. novembra - SNR prijala demisiu predsedu Viliama Šalgoviča. Za predsedu slovenského parlamentu zvolili Rudolfa Schustera, člena ÚV KSS a predsedu Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach.
5. - 7. decembra - Tvorila sa nová česko-slovenská vláda, v ktorej sa predstavitelia komunistickej strany prvýkrát od roku 1948 dostali do menšinového postavenia. Dovtedajší komunistický premiér Ladislav Adamec bol pri jej zostavovaní neúspešný, preto 7. decembra podal demisiu. Poverenie na zostavenie vlády následne dostal od vtedajšieho prezidenta ČSSR Gustáva Husáka Marián Čalfa, ktorý bol členom KSČ, ale po novembrových udalostiach sa stal členom VPN.
6. decembra - Slovenská národná rada pre transparentnosť vtedajšieho federatívneho usporiadania pozmenila svoje rozhodnutie o existencii iba jednej ústavy na území vtedajšej ČSSR. Slovenský parlament rozhodol o vytvorení najskôr samostatných ústav oboch republík ako predpokladu vzniku ústavy celej federácie.
10. decembra - Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval novú Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom. Gustáv Husák následne zo svojej funkcie abdikoval. OF a VPN oficiálne oznámili kandidatúru Václava Havla na úrad prezidenta.
12. decembra - Ústredný výbor Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky schválil kandidatúru Alexandra Dubčeka na post prezidenta ČSSR. Za jeho kandidatúru sa postavila i Demokratická strana a Predsedníctvo SNR. To zároveň vymenovalo novú vládu SSR na čele s dovtedajším ministrom spravodlivosti Milanom Čičom, ktorý bol nominantom Komunistickej strany Slovenska. Vládu tvorilo deväť nestraníkov, šesť komunistov, jej podpredsedom sa stal člen VPN Vladimír Ondruš. Do VPN vstúpil neskôr aj Milan Čič.
19. decembra – Česká národná rada (ČNR) akceptovala situáciu v SNR a takisto pozmenila svoje uznesenie z 31. októbra 1989 o jednej federálnej ústave a súhlasila najskôr s vypracovaním ústav pre každú republiku (SR a ČR) osobitne.
28. decembra - Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia po tom, ako sa po predchádzajúcej dohode s Václavom Havlom vzdal kandidatúry na post prezidenta vtedajšej federácie.
29. decembra - Federálne zhromaždenie v Prahe zvolilo aklamáciou jednohlasne Václava Havla za prezidenta Československej socialistickej republiky.
rdd vs
TASR prináša prehľad udalostí, ktoré súviseli so 17. novembrom 1989 a pádom socializmu. Chronológia sa začína udalosťami, ktoré bezprostredne predchádzali pražskému 17. novembru a končí sa zvolením Václava Havla za prezidenta Československa v decembri 1989.
31. októbra 1989 - Česká národná rada (ČNR) a Slovenská národná rada (SNR) napriek niektorým negatívnym postojom u slovenskej strany vyslovili súhlas s ideou jedinej ústavy pre celú federáciu.
16. novembra – V Bratislave sa uskutočnila demonštrácia študentov pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva. Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie spoločnosti a školstva.
17. novembra - Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva došlo v Prahe na Národnej triede k veľkej demonštrácii, ktorej brutálne potlačenie odštartovalo prelomové politické zmeny v krajine, čo malo za následok pád socializmu.
19. novembra - V Prahe oficiálne ustanovili Občianske fórum (OF). V hlavnom meste Slovenska, v priestoroch Umeleckej besedy, sa stretlo približne 500 ľudí. Z nich sa 300 pripojilo svojím podpisom k protestu proti zásahu Verejnej bezpečnosti v Prahe 17. novembra. V Bratislave, v byte Jána Langoša, bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Milan Kňažko bol v tom čase v Prahe. Nadväzujúc na svoje predchádzajúce antikomunistické vystúpenia sa stal členom OF.
20. novembra - Slovenskí vysokoškoláci vstúpili do okupačného štrajku podporovaného štrajkom hercov a divadelníkov. Významnou organizačno-informačnou zložkou počas revolúcie sa stal Koordinačný výbor slovenských vysokých škôl, ktorý pôsobil v súčinnosti s podobným celoštátnym orgánom celej federácie.
21. novembra – Na Šafárikovom námestí v Bratislave v blízkosti auly Univerzity Komenského sa zhromaždili študenti, ktorí vyslovili požiadavky na demokratizáciu spoločnosti a na prešetrenie pražských udalostí zo 17. novembra.
21. novembra - Došlo k prvému stretnutiu medzi predstaviteľmi OF a vtedajším predsedom československej vlády Ladislavom Adamcom, ktorý ešte nemal záujem o stretnutie s lídrom OF Václavom Havlom.
22. novembra – Konal sa prvý míting na Námestí SNP v Bratislave. Na míting nadviazalo množstvo ďalších, na ktorých sa zúčastnili tisícky ľudí. Moderovali ich Ján Budaj a Milan Kňažko.
22. novembra - Pracovníci SND ponúkli svoje priestory na verejnú diskusiu.
24. novembra - ÚV KSČ schválil odstúpenie Miloša Jakeša z postu generálneho tajomníka ÚV KSČ, ako aj rezignáciu všetkých členov svojho predsedníctva a sekretariátu.
25. novembra - VPN vydala vyhlásenie, ktoré sa zhodovalo s demokratickými požiadavkami OF, pričom jednoznačne stálo na pozícii silnej federácie.
27. novembra - Na území celej republiky sa od 12. do 14. h uskutočnil generálny štrajk. Heslom dňa sa stala výzva: Odstúpte!
28. novembra - Disident Ján Čarnogurský, ktorý sa v mene VPN spojil s predstaviteľmi OF, spoločne s Václavom Havlom predložili predsedníctvu vlády spoločné požiadavky oboch hnutí. Bolo medzi nimi aj zrušenie cenzúry a vedúcej úlohy KSČ.
29. novembra - Poslanci Federálneho zhromaždenia (FZ) odhlasovali vyčiarknutie článku 4 o vedúcej úlohe KSČ a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu zakotveného v Ústave Československej socialistickej republiky.
30. novembra - SNR prijala demisiu predsedu Viliama Šalgoviča. Za predsedu slovenského parlamentu zvolili Rudolfa Schustera, člena ÚV KSS a predsedu Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach.
5. - 7. decembra - Tvorila sa nová česko-slovenská vláda, v ktorej sa predstavitelia komunistickej strany prvýkrát od roku 1948 dostali do menšinového postavenia. Dovtedajší komunistický premiér Ladislav Adamec bol pri jej zostavovaní neúspešný, preto 7. decembra podal demisiu. Poverenie na zostavenie vlády následne dostal od vtedajšieho prezidenta ČSSR Gustáva Husáka Marián Čalfa, ktorý bol členom KSČ, ale po novembrových udalostiach sa stal členom VPN.
6. decembra - Slovenská národná rada pre transparentnosť vtedajšieho federatívneho usporiadania pozmenila svoje rozhodnutie o existencii iba jednej ústavy na území vtedajšej ČSSR. Slovenský parlament rozhodol o vytvorení najskôr samostatných ústav oboch republík ako predpokladu vzniku ústavy celej federácie.
10. decembra - Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval novú Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom. Gustáv Husák následne zo svojej funkcie abdikoval. OF a VPN oficiálne oznámili kandidatúru Václava Havla na úrad prezidenta.
12. decembra - Ústredný výbor Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky schválil kandidatúru Alexandra Dubčeka na post prezidenta ČSSR. Za jeho kandidatúru sa postavila i Demokratická strana a Predsedníctvo SNR. To zároveň vymenovalo novú vládu SSR na čele s dovtedajším ministrom spravodlivosti Milanom Čičom, ktorý bol nominantom Komunistickej strany Slovenska. Vládu tvorilo deväť nestraníkov, šesť komunistov, jej podpredsedom sa stal člen VPN Vladimír Ondruš. Do VPN vstúpil neskôr aj Milan Čič.
19. decembra – Česká národná rada (ČNR) akceptovala situáciu v SNR a takisto pozmenila svoje uznesenie z 31. októbra 1989 o jednej federálnej ústave a súhlasila najskôr s vypracovaním ústav pre každú republiku (SR a ČR) osobitne.
28. decembra - Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia po tom, ako sa po predchádzajúcej dohode s Václavom Havlom vzdal kandidatúry na post prezidenta vtedajšej federácie.
29. decembra - Federálne zhromaždenie v Prahe zvolilo aklamáciou jednohlasne Václava Havla za prezidenta Československej socialistickej republiky.
rdd vs
0
www.ZIVOTPO.sk
